Kotercový kašeľ, alebo aj infekčná laryngotracheitída 

Pôvod: je vysoko infekčné ochorenie psov. na jeho vzniku sa väčšinou podiela niekoľko pôvodcov, z ktorých najčastejším je vírus parainfluenzy ( chrípka psov), ďalším je psí adenovírus a bordetella, ktorá však napáda väčšinou už organizmus zasiahnutý vírusom parainfluenzy. Toto ochorenie postihuje predovšetkým mladých psov, ustájnených vo väčšom počte, odtiaľ názov psinkový alebo kotercový.

Spôsob nákazy: toto onemocnenie je prenosné vdýchnutím a postihuje hrtan, priedušnicu a priedušky. Dochádza k nemu pri kontakte medzi psami. Inkubačná doba je 2-9 dní.

Príznaky: pokiaľ je organizmus psa napadnutý len vírusom parainfluenzy, ochorenie spravidla nemá vážnejší priebeh, rovnako je to aj pri nákaze adenovírusom. Pokiaľ je organizmus psa napadnutý oboma vírusmi, príznaky ochorenia pretrvávajú asi týždeň. Hlavným príznakom infekcie je záchvatový kašeľ, ktorý môže mať rôznu intenzitu a frekvenciu. Kašeľ môže sprevádzať zvýšená sekrécia hlienu. Úporný kašeľ, pri ktorom je vylučovaný hlien, môže byť majiteľom považovaný za zvracanie alebo pokus psa vydáviť z krku cudzie teleso. Ďalším príznakom môže byť môže byť výtok z očí, poprípade aj zvýšená teplota. pes však môže prijimať  normálne potravu a je stále vitálny. Ťažší priebeh ochorenia, keď je organizmus napadnutý aj vírusom parainfluenzy, adenovírusom, aj bordetellou, sa prejavuje horúčkou, apatiou a výraznejším postihnutím dolných ciest dýchacích. V týchto prípadoch príznaky pretrvávajú priemerne asi 18 dní. Ťažší priebeh nemoci je pozorovaný u psov, ktorí sú postihnutí niektorou z chronických onemocnení dýchacích ciest ( napr. tracheály kolaps u malých plemien) a u nevakcínovaných psov a šteniat.

Liečba: vhodná je návšteva u veterinára, ktorý vyšetrením diagnostikuje a navrhne postup liečenia. Robí sa hematologické a bakteriálne vyšetrenie a röntgen hrudníka. Vo väčšine prípadov odoznie nemoc sama behom 7-10 dní, ale u neliečených psov môže kašeľ pretrvávať aj níekoľko týždňov. Súčasťou liečby je fyzický kľud a vyhýbanie sa vplyvom, ktoré záchvaty kašľa vyvolávaju. Odporúča sa dostatočný prísun tekutín a zvlhčovanie vzduchu pre ľahšie uvoľňovanie hlienu. Pokiaľ pes nemá teplotu a onemocnenie sa prejavuje len úporným kašľom, môžu byť podávané v minimálnej miere a pod dohľadom veterinárneho lekára lieky proti kašľu. Pri ťažkom priebehu, kedy je organizmus zasiahnutý bakteriálnou infekciou, spočíva liečba v podávaní antibiotik.

Prevencia: účinnou prevenciu je vakcinácia

Očkovanie: očkovanie sa robí u šteniat po treťom mesici života, formou dvoch dávok s odstupom 2 - 4 týždňov s preočkovaním za rok. Veterinár musi upozorniť chovateľa na možnosť ľahkej formy onemocnenia i u vakcínovaných psov. Spoľahlivou ochranou je vakcinácia. Je možné očkovať šteniatka od 12. týždna veku. Druhá dávka vakcíny sa podáva o 2-3 týždne. Doživotnú ochranu zabezpečuje každoročná revakcinácia.Odporúčana kombinácia: DHHpiL+R